Ako vlastne vznikol najdôležitejší kresťanský sviatok a aké tradície sa zachovali dodnes? Poďme zistiť, ako vyzerá Veľká noc z kresťanského a svetského hľadiska.
Väčšina z nás si Veľkú noc spája s pečením baránkov, farbením vajíčok, zdobením stola bahniatky a, samozrejme, koledovaním s pomlázkami. Odkiaľ sa však tieto tradície vzali? Zistite, čo sa skrýva za oslavou Veľkej noci, a pozrime sa na rôzne zvyky, ktoré k nej patria.
Čo je vlastne Veľká noc
Veľká noc je z kresťanského hľadiska najdôležitejším sviatkom roka, ktorý oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. V širšom zmysle Veľká noc zahŕňa aj tzv. veľkonočné triduum, ktoré sa začína na Zelený štvrtok Ježišovou poslednou večerou, pokračuje v piatok ukrižovaním a končí v nedeľu oslavou zmŕtvychvstania.
Oslave však najprv predchádza 40-dňový pôst. Je to obdobie pokánia, ktoré predstavuje 40 dní, ktoré Ježiš strávil sám na púšti a nepodľahol diablovým pokušeniam.
Čo sa týka etymológie, slovenský názov je odvodený od Veľkej noci, názvu noci Ježišovho zmŕtvychvstania; anglický Easter je pravdepodobne odvodený od mena germánskej bohyne jari a plodnosti Eostre.
Z hľadiska ľudových tradícií sa Veľká noc spája s vítaním jari a oslavou nového života. Mnohé z dnešných kresťanských rituálov majú korene v oveľa hlbšej minulosti. Asi vám neunikne, že kresťanské sviatky sa často zhodujú s pôvodnými pohanskými. Cirkev sa týmto spôsobom snažila pomôcť pohanom lepšie sa stotožniť s tradíciami Cirkvi. Preto často preberala pôvodné tradície a menila ich na svoj obraz.
Kedy sa oslavuje Veľká noc?
Veľká noc je pohyblivý sviatok, takže každý rok pripadá na iný dátum. Čo sa môže zdať zvláštne vzhľadom na to, že Ježiš bol ukrižovaný v určitý deň. Vysvetlenie je nasledovné.
Presný dátum Ježišovej smrti nie je známy, ale vie sa, že bol ukrižovaný počas židovského sviatku Pascha, ktorý oslavuje odchod Židov z egyptského otroctva. Pesach sa slávi podľa lunárneho kalendára a začína sa v deň jarného splnu mesiaca. Počas tohto židovského sviatku sa konala Kristova posledná večera.
Keďže sa však židovské mesiace nezhodujú s mesiacmi nášho kalendára, bolo potrebné nájsť zhodu, ktorá by vyhovovala kresťanskej aj židovskej strane. V roku 325 to bola nedeľa po prvom jarnom splne.
Odvtedy sa Veľká noc slávi prvú nedeľu po prvom jarnom splne (po 21. marci). V závislosti od postavenia planét tak môže Veľká noc pripadnúť na ktorúkoľvek nedeľu od 22. marca do 25. apríla.
Veľký týždeň a zvyky s ním spojené
Samotným veľkonočným sviatkom predchádza takzvaný Veľký týždeň alebo Pašijový týždeň (passio znamená v latinčine utrpenie), počas ktorého si kresťania pripomínajú posledný týždeň Ježišovho pozemského života. Začína sa Kvetnou nedeľou a končí sa oslavami na Veľkonočný pondelok. S každým dňom sa spájajú aj tradičné zvyky. Poznáte ich?
Kvetná nedeľa
Kvetná nedeľa, nazývaná aj Pašijová nedeľa, je spomienkou na príchod Ježiša do Jeruzalema, kde ho ľudia vítali palmovými ratolesťami. A keďže v našej oblasti nemáme palmy, žehnáme vŕbové prútiky (vŕbové prútiky s čiastočne vyvinutými púčikmi) a zdobíme nimi kostoly a domy.
Na Kvetnú nedeľu sa podľa svetských zvykov nesmie nič piecť, pretože by sa spálili kvety a nebola by úroda.
Modrý pondelok
Pre kresťanov symbolizuje modrý pondelok deň pracovného voľna, keď sa vyzdobujú kostoly, a je to tiež posledný pondelok masopustu.
A ako vzniklo prídavné meno modrý? Pravdepodobne z nemeckého prekladu, kde blau znamená nielen modrý, ale aj opitý, a teda neschopný pracovať.
Sivý utorok
Tretí deň Veľkého týždňa pripadá na sivý utorok, ktorý sa niekedy nazýva aj žltý utorok, pretože žltá farba je symbolom večnosti, cnosti a božského svetla. Tak či onak, je to ideálny deň na jarné upratovanie, keďže bolo zvykom pozametať pavučiny a prach.
Škaredá streda
Škaredá streda pripomína Judášovu zradu za 30 strieborných. Preto sa v tento deň pečie Judáš, sladké pečivo pripomínajúce slučku, na ktorej sa Judáš po zrade obesil.
V tento deň sa zvykli vymetať sadze z komína, preto sa Škaredá streda vyskytuje aj pod názvom Popolcová. A tu je dobrá rada, v tento deň sa nešklbte, lebo by vám to mohlo zostať.
Zelený štvrtok
Zelený štvrtok je spomienkou na Ježišovu poslednú večeru počas slávenia židovského sviatku Pesach. Tento deň pravdepodobne dostal názov “zelený” skomolením pôvodného nemeckého Greindonnerstag (plačlivý štvrtok), z ktorého sa stal Gründonnerstag (Zelený štvrtok).
Podľa tradície by ste v tento deň mali jesť niečo zelené, takže na stole by rozhodne nemali chýbať jedlá so špenátom alebo hráškom.
A že sa chcete tešiť dobrému zdraviu? V tom prípade na úsvite zjedzte jidáše, ktoré ste včera upiekli.
Veľký piatok
Na Veľký piatok si pripomíname, že Ježiš bol odsúdený, ukrižovaný a pochovaný. Je to významný deň nielen pre kresťanské spoločenstvo, ale aj pre všetkých ostatných, pretože tento deň je štátnym sviatkom.
Z oltárov v kostoloch sa odstraňujú kríže a iné ozdoby a bohoslužby sa konajú od 15.00 hod. Podľa historických prameňov sa v tomto čase odohralo ukrižovanie.
Na Veľký piatok by sa nemalo jesť mäso alebo napríklad prať, aby sa nevypieralo v krvi Ježiša Krista.
Biela sobota
Biela sobota sa nazýva aj Svätá alebo Svetlá sobota. Túto farbu soboty si pravdepodobne osvojili novokrstenci, ktorí nosili biele rúcho na znak čistoty.
Tento deň je časom rozjímania, nekonajú sa žiadne omše ani bohoslužby. Veriaci sa však môžu ísť pomodliť k symbolickému Ježišovmu hrobu, ktorý sa nachádza v každom kostole.
Na Bielu sobotu sa začínajú pripravovať jedlá, maľujú sa vajíčka a pletú veľkonočné korbáče. Večer sa začína oslava Zmŕtvychvstania Pána.
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa sa nazýva aj Nedeľou Pánovho zmŕtvychvstania a je najväčším kresťanským sviatkom, pretože v nedeľu sa slávi zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
V tento deň sa oslavuje a hojne hoduje. Samozrejme, na stole nesmie chýbať koláč alebo veľkonočný baránok ako symbol Ježišovej obete.
Veľkonočný pondelok
Na Veľkonočný pondelok sa uskutočnilo nanebovstúpenie Ježiša Krista. V našej oblasti sa tento deň spája s koledovaním pomocou pletených korbáčov. Zvyk šľahania žien korbáčmi má však pohanský pôvod. Korbáč pletený z mladého prútia má ženám dodať sviežosť a zdravie počas celého roka.
Ako poďakovanie za šľahanie dievčence chlapcom darujú maľované vajíčka. Podľa červenej farby vajec, ktorá symbolizuje farbu krvi Ježiša Krista, sa Veľkonočný pondelok nazýva aj Červený pondelok.
Čo znamenajú rôzne tradície symboly Veľkej noci
Počas Veľkej noci sa stretnete s rôznymi symbolmi a tradíciami od pečenia baránkov až po farbenie vajíčok. Viete však, čo vlastne znamenajú?
Veľkonočný baránok
K Veľkej noci neodmysliteľne patrí pečenie baránka. Je symbolom nevinnosti, čistoty a poslušnosti. Preto sa v minulosti často obetoval Bohu.
Pôvod veľkonočného baránka by ste našli u Izraelitov, ktorí obetovali baránky na pamiatku svojho vyslobodenia z egyptského otroctva. Od stredoveku sa baránok stal aj symbolom Ježiša, ktorý sa obetoval, aby nás vyslobodil z otroctva hriechu.
A prečo piecť sladkého baránka namiesto mäsa? Dôvodom je pravdepodobne horšia dostupnosť mäsa pre širokú verejnosť.
Veľkonočný korbáč
Veľkonočný korbáč je to nástroj, ktorým chlapci na Veľkonočný pondelok symbolicky šľahajú dievčatá. Šľahaním pomlázkou upletenou z mladých vetvičiek sa má ženám predávať ich sila, pružnosť a mladosť.
Na konci korbáča sú stužky, ktoré symbolizujú počet žien, ktoré boli vyšľahané.
Pôvod tohto zvyku, ktorý sa vykonáva na Veľkonočný pondelok, nie je úplne jasný; v našej krajine sa začal používať v 14. storočí. A to len v niektorých častiach slovenského územia. Dnes sa s ním môžete stretnúť po celom území Slovenskej republiky, známy je aj v Čechách a v niektorých častiach Poľska.
Veľkonočné vajíčka – Kraslice
S veľkonočnými vajíčkami sa stretnete pri kresťanských aj pohanských oslavách tohto sviatku. Vajíčko tu symbolizuje (znovuzrodenie), ako aj plodnosť a úrodnosť.
Keďže Veľkej noci predchádzalo obdobie pôstu, vajcia boli vítanou súčasťou stravy, pretože obsahujú veľa živín. Okrem toho sa počas pôstu nesmeli jesť.
Ich zdobenie vzniklo ako ľudová tradícia opradená mnohými poverami a obradmi. Zdobenie škrupín sa však objavilo už v praveku, takže nie je žiadna novinka.
V modernej histórii sa veľkonočné vajíčka vyrábajú z vyfúknutých alebo natvrdo uvarených vajec. Bežne slúžili ako odmena koledníkom za vyšľahanie šibačkou. Vyfúknuté vajíčka sa maľovali z jednoduchého dôvodu – aby bolo vajíčok dostatok, maľovali sa počas celého roka. A ako asi tušíte, s plnými vajíčkami by to nedopadlo dobre.
Ak však chcete darovať veľkonočné vajíčko z lásky, podľa povery musí byť plné a malo by byť namaľované na červeno.
Bahniatka
Ako sme spomínali na Kvetnú nedeľu, tradícia bahniatka pochádza z Ježišovho vjazdu do Jeruzalema, kde ho obyvatelia vítali (pravdepodobne) palmovými ratolesťami. A keďže v našich končinách palmy nemáme, začali ich nahrádzať vetvičky jedle, teda bahniatka.
Veľkonočný zajačik
Symbol veľkonočného zajačika hľadajte u našich susedov v Nemecku, kde skrýva rôzne dobroty, ktoré môžu deti nájsť. A ako prišli na tento nápad? Mohli by ste nájsť vysvetlenie, že zajace na jar hľadajú potravu v blízkosti ľudských obydlí, ale pretože sú plaché, samy sa ľuďom vyhýbajú. A tak ľudia prišli na to, že im pripisujú tajné rozdávanie veľkonočných vajíčok.
V Biblii ho však nájdete ako symbol pokory a skromnosti. Je však aj symbolom vzkriesenia, preto ju často nájdete na obrazoch pri nohách Panny Márie.
Mazanec a Judáš
Samozrejme, na veľkonočnom stole nesmú chýbať mazance a judáše. Kým okrúhly mazanec je symbolom slnka, ktoré sa na jar konečne vracia v plnej sile, judáš symbolizuje povraz, na ktorom sa obesil Judáš. Pre toto pečivo v tvare valčeka by sa však dalo nájsť aj pragmatickejšie vysvetlenie – hovorilo sa, že ho gazdinky piekli, aby spotrebovali zvyšky cesta.
Medzi menej známe symboly Veľkej noci patrí chren, ktorý symbolizuje klince, ktorými bol Kristus ukrižovaný, ako aj jeho horkosť a utrpenie. Môžete sa stretnúť aj so symbolmi v podobe mlieka a medu, ktoré symbolizujú Kristovu dvojakosť.
Ako sa slávi Veľká noc za hranicami
Zatiaľ čo v zahraničí sa stretávame s nepochopením našich zvykov, niektoré zahraničné zvyky osláv Veľkej noci nás môžu zaskočiť. Pozrime sa, ako takéto oslavy prebiehajú inde vo svete.
Ako sme už nakusli, v Nemecku oslavujú Veľkú noc tým, že veľkonočný zajačik schováva po záhrade vajíčka a rôzne dobroty.
Podobný zvyk by ste našli aj v USA, kde sa dokonca každoročne pred Bielym domom váľajú veľkonočné vajíčka, pričom čokoládové vajíčka neskrýva zajačik, ale samotný prezident.
Nóri majú pomerne nezvyčajný veľkonočný zvyk, ktorý vznikol presne pred sto rokmi, keď sa na prvých stránkach novín objavila správa o vražde. Bola to však reklama na nový kriminálny román, ktorá spustila skutočnosť, že ľudia v tomto období každoročne čítajú detektívky a televízia ich v tomto čase vysiela.
Ale sú aj krajiny, ktoré berú kresťanský aspekt tohto sviatku naozaj vážne. Jednou z takýchto krajín sú napríklad Filipíny, kde sa miestni dobrovoľníci nechávajú pribiť na kríž alebo sa snažia odčiniť svoje hriechy bičovaním. Zvláštne je, že tento rituál odsudzuje nielen štát, ale aj samotná cirkev.
Ale ukončime to na ľahšiu nôtu. Dokonca aj vo Švédsku je koledovanie na Veľkú noc populárne. Len nie tak, ako ho poznáme my. Na Veľkonočnú nedeľu sa švédske deti obliekajú do starých šiat, ktoré symbolizujú prezliekanie za čarodejnice, a chodia od domu k domu a vymieňajú svoje výkresy za dobroty.
